Talianska republikaItaly
NAJ
  • najväčší verejný dlh ako percento z HDP (106,2)
  • najviac vlád od konca druhej svetovej vojny (59)
  • Zachované sú výtvarné diela Etruskov, starorímske pamiatky (Forum Romanum, Koloseum, chrámy, paláce, kúpele, hrobky). Rím aj iné mestá sú úchvatnými galériami, dokumentmi estetickej vytríbenosti a technickej zdatnosti tvorcov starovekej i stredovekej svetskej i sakrálnej architektúry, sochárstva i maliarstva. K významným sochárom patrí Ambrogio Bondone Giotti (1267-1337), Donatello (asi 1386 –1466) z Florencie a najmä maliar, sochár a architekt Michelangelo Buonarroti (1475 –1564), ktorý ovplyvnil celé generácie. Dôležitým investorom bola cirkev. Jednotlivé mestá mali v renesancii svojich špičkových maliarov. Vo Florencii to bol Sandro Boticelli (1445 – 1510), vo Florencii a Miláne Leonardo da Vinci (1452-1519), v Ríme Michelangelo Buonarotti a Rafael (Raffaello Sanzio, 1483 – 1520), v Benátkach Giorgione (1476-1510), Tizian (Titian, Tiziano Vecellio, asi 1485-1576), Veronese (Paolo Caliari, 1528 – 1588) a Jacopo Tintoretto (1518 –1594). Špičkových autorov malo aj baroko, klasicizmus a rokoko. Okrem priestorov, pre ktoré boli vytvorené, sú mnohé diela aj v najvýznamnejších svetových galériách i súkromných zbierkach.

    V 19. stor. stratilo talianske výtvarné umenie dominantné postavenie. Spolu s francúzskou a nemeckou mala talianska hudba, formovaná ešte hudbou antickou, rozhodujúci vplyv na európsku hudobnú kultúru. Už koncom 10. stor. v Toskánsku zdokonalili notové písmo, od 14. stor. sa popri liturgickej rozvíja aj hudba svetská, v 15. stor. vznikajú hudobné akadémie a konzervatóriá. V 17. stor. sa po krajine šíri opera, ktorá má benátsku, rímsku a neapolskú školu. Slávnymi tvorcami 19. stor. sú Vincenzo Bellini, Gaetano Donizetti, Gioacchino Rossini a najmä Giuseppe Verdi a na prelome 19. a 20. stor. najmä Giacomo Pucini. Vysokú úroveň mali aj skladby pre organ, čembalo, harfu či sláčikové nástroje (dodnes populárne diela Antonia Vivaldiho). Rozvoj inštrumentálneho umenia vyvolal tvorbu nástrojov (produkcia rodín Stradivariovcov, Guarneriovcov či Amatiovcov). Mnoho špičkových talianskych hudobníkov pôsobilo aj vo svete, (husľový virtuóz Nicolo Paganini).

    Talianska literatúra 10. – 14. stor. mala starorímske vzory, napr. básnikov Publiusa Ovidiusa Nasa (r. 43 pred n. l. –17 n. l.) a Publiusa Vergiliusa Mara (70 – 19 pred n. l.) či filozofa Marcusa Tulliusa Cicera (106 – 43 pred n. l.). Vznikala na pôde mestských obcí a rozvíjala sa v protifeudálnom duchu s potrebami meštianstva. K prvým autorom patrí František z Assisi a cestopisom Marco Polo. Dante Alighieri rozvíjal didakticko-alegorický epos, Francesco Petrarca intímnu lyriku. Z Talianska pochádza novela (Boccaccio). Centrami vzdelanosti a kultúry boli dvory renesančných vládcov, autori hľadali vzory všetkých odvetví ľudskej činnosti v antike s dôrazom na dôstojnosť človeka a všestranný rozvoj osobnosti (maliar, sochár, architekt, hudobník, básnik, inžinier a vynálezca Leonardo da Vinci, 1452 – 1519).

    Aj divadlo najmä univerzitné malo antické vzory (filozof Lucius Annaeus Seneca, 4 pred n. l. – 65 n. l., či dramatik, autor komédií Titus Maccius Plautus, 251 - 184 pred n.l.). Hrali sa tragédie, pastierske dramatické diela, komédie. V 17. stor. hudba a básnické slovo splývajú v melodráme. Dodnes majú úspech komédie Carla Goldoniho z 2. polovice 18. stor. V 19. stor. ustupovala dráma opere.

    Taliansky film patrí k zlatému fondu kinematografie, počet nakrúcaných filmov je obrovský (v 80-tych rokoch až 300 filmov ročne). Po 2. svetovej vojne bola úspešná mladá generácia neorealistov (Roberto Rosellini, Vittorio De Sica, Cesare Zavattini, Luchino Visconti, Giuseppe De Santis). V 60-tych rokoch Frederico Fellini, Michelangelo Antonioni a po nich ďalšia vlna (Pier Paolo Passolini, Damiano Damiani a i.). Taliansky film zrodil hviezdy Marcella Mastroianniho, Ginu Lollobrigidu či Sophiu Lorenovú.Takmer po celý rok sa konajú divadelné, filmové a hudobné festivaly, cirkevné procesie, folklórne slávnosti a inscenácie stredovekých rytierskych turnajov, bojov a pod. V Benátkach medzinárodný filmový festival, v Ríme letné koncerty pod holým nebom, ktoré usporadúva Operný dom a Academia di Santa Cecilia a v kúpeľoch Caracalla divadelný festival. Posledných 11 dní fašiangov sa v Benátkach koná nezvyčajná atrakcia – karnevalové pochody nádherných masiek.

    V krajine má dodnes významný vplyv na spoločenský i kultúrny život, sociálne štruktúry i morálku katolícka cirkev. Súdržnosť rodiny je značne silnejšia ako v iných európskych krajinách.

    © All Rights Reserved. Created by pepco