Talianska republikaItaly
NAJ
  • najväčší verejný dlh ako percento z HDP (106,2)
  • najviac vlád od konca druhej svetovej vojny (59)
  • Vznik štátu: 17. marec 1861

    História: Na území sa formovalo od r. 1200 pred n. l. niekoľko kultúrnych oblastí (Etruskovia, Italikovia, po expanzii aj Gréci, Kelti, Kartáginci). Postupne ich ovládol a romanizoval Rím (založený podľa tradície r. 753 pred n. l.). V tzv. dobe kráľovskej v Ríme vládlo kmeňové zriadenie, po vypudení Etruskov koncom 3. stor. pred n. l. vzniká republika. Vďaka vojenskej sile s štátnemu zriadeniu postupne ovládla územie dnešného Talianska a v boji proti Kartágu a helénskym štátom získala hegemóniu v Stredomorí. Na obrovských teritóriách šírila vyspelú antickú kultúru a techniku. Takéto územia sa ale ťažko spravovali, rozpadávali sa na prirodzené ekonomické celky. V r. 27 n. l. bolo obnovené cisárstvo. Hospodársky a politický úpadok v 3. stor. si vyžiadal ekonomické a politické reformy, militarizáciu a prijatie kresťanstva za štátne náboženstvo. V 4. stor. n. l. sa centrum ríše presúvalo na východ, vznikol Nový Rím – Konstantinopol. Taliansko bolo súčasťou západorímskej ríše, ktorá v nájazdoch najmä germánskych kmeňov zaniká a teritórium sa rozpadáva na množstvo štátikov. Na východe prežíva ríša byzantská.

    V r. 754 sa stal Rím súčasťou pápežského štátu. Sicílske kráľovstvo, ktoré ťažilo z hospodárskych stykov s arabskými a byzantskými oblasťami sa stalo jedným z najvýznamnejších štátov v Stredomorí. Stredoveké Taliansko patrilo k najvyspelejším európskym krajinám, mestá Benátky, Janov, Miláno, Florencia či Pisa predstavovali progresívny spoločenský vývoj a už v 14. stor. sa tam začali formovať kapitalistické vzťahy. Kultúrny a hospodársky rozkvet vyvrcholil v 15. stor., Taliansko dalo európskej kultúre renesanciu i baroko.

    Vo vojnách v r. 1494-1559 politický i hospodársky vývoj ustal a väčšinu krajiny ovládli španielski Habsburgovci. Vojny o španielske i rakúske dedičstvo v 18. stor. prispeli k prehlbovaniu hospodárskej zaostalosti. Feudalizmom na teritóriu rozdrobenom na malé štátiky otriasli napoleonské vojny. V r. 1861 bolo vyhlásené Talianske kráľovstvo, panovníkom sa stal sardínsky kráľ Viktor Emanuel II. Posledné dve samostatné oblasti (Benátsko a Rím) boli pripojené v r. 1866 a 1870 a Rím sa stála hlavným mestom kráľovstva. Koncom 19. stor. začína na severe (Miláno, Janov a Turín) rýchly rozvoj priemyslu (v r. 1899 vznikla firma FIAT).

    V r. 1922 bola nastolená fašistická diktatúra (ministerským predsedom sa stal Benito Mussolini). Neúspešným útokom na Francúzsko vstúpilo Taliansko v r. 1940 do 2. svetovej vojny a s Nemeckom a Japonskom uzavrelo Pakt troch. V r. 1943 sa rozširuje partizánske hnutie, v júli 1943 sa na Sicílii vyloďujú spojenci a v septembri podpisuje Taliansko bezpodmienečnú kapituláciu a Nemecko v časti krajiny nastoľuje okupačný režim. Spojenci ich však postupne vytlačili. Referendum o forme štátu 2. júna 1946 rozhodlo o nastolení republiky. V r. 1949 vstupuje Taliansko do NATO a Európskej rady.

    Štátne zriadenie: parlamentná republika

    Hlava štátu: prezident (zvolený parlamentom na 7 r.)

    Výkonná moc: vláda

    Zákonodarná moc: dvojkomorový parlament volený na 5 rokov: Poslanecká snemovňa (630 kresiel) a Senát (315 kresiel)

    Úradný jazyk: taliančina, v oblastiach so zvláštnym štatútom sú úradnými jazykmi aj nemčina (kraj Alto Adige), slovinčina (kraj Friuli-Venezia Giulia, Trieste - Gorizia), francúština (kraj Valle d´Aosta)

    Národnostné zloženie: 98% Taliani a nemecká (kraj Alto Adige), slovinská (kraj Friuli-Venezia Giulia), francúzska (kraj Valle d´Aosta), albánska a grécka menšina

    Náboženstvo: 97% obyvateľstva je rímskokatolíckeho vyznania

    Priemerná dĺžka života: muži 76,8 ženy 82,9 roka (2002)

    Pôrodnosť: 1,25 detí na 1 ženu

    Sobáše na 1000 obyv.: 4,5

    Vzdelanie: Ukončené vyššie stredoškolské vzdelanie má 44,3% populácie vo veku 25-64 r.

    © All Rights Reserved. Created by pepco